Politika transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) sa zaoberá realizáciou a rozvojom celoeurópskej siete železničných tratí, ciest, vnútrozemských vodných ciest, námorných trás, prístavov, letísk a železničných terminálov. Konečným cieľom je odstrániť medzery, odstrániť úzke miesta a technické prekážky, ako aj posilniť sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť v EÚ. Súčasná politika TEN-T je založená na nariadení (EÚ) č. 1315/2013.
Okrem budovania novej fyzickej infraštruktúry politika TEN-T podporuje aplikáciu inovácií, nových technológií a digitálnych riešení vo všetkých druhoch dopravy. Cieľom je lepšie využitie infraštruktúry, zníženie vplyvu dopravy na životné prostredie, zvýšenie energetickej účinnosti a zvýšenie bezpečnosti.
TEN-T zahŕňa dve sieťové „vrstvy“:
- Základná sieť zahŕňa najdôležitejšie spojenia spájajúce najdôležitejšie uzly a má byť dokončená do roku 2030.
- Komplexná sieť pokrýva všetky európske regióny a má byť dokončená do roku 2050.
Kostru základnej siete predstavuje deväť koridorov základnej siete, ktoré boli identifikované s cieľom zefektívniť a uľahčiť koordinovaný rozvoj dopravnej siete.
Novým rozmerom politiky TEN-T je pohyb vojenských síl (vojakov, majetku a vybavenia) v rámci EÚ a mimo nej, ktorý bol identifikovaný v Akčnom pláne vojenskej mobility. Tomuto pohybu v súčasnosti bránia fyzické, právne a regulačné prekážky, ako je nekompatibilná infraštruktúra alebo ťažkopádne colné postupy. Na prekonanie týchto prekážok sa v rámci budúceho Nástroja na prepájanie Európy (CEF) navrhlo spolufinancovanie projektov dopravnej infraštruktúry s dvojakým použitím (civilno-vojenské).
Koridor Rýn - Dunaj
Koridor Rýn-Dunaj poskytuje hlavné spojenie medzi východom a západom naprieč kontinentálnou Európou. Svoju trasu vedie pozdĺž rieky Dunaj a spája Štrasburg a južné Nemecko so stredoeurópskymi mestami Viedňou, Bratislavou a Budapešťou, kým prejde cez rumunské hlavné mesto Bukurešť a vyvrcholí v čiernomorskom prístave Konstanca.
Druhá vetva koridoru sleduje cestu z Frankfurtu na slovensko-ukrajinskú hranicu, ktorá spája Mníchov, Prahu, Žilinu a Košice.
Prečo je to dôležité pre Zemplín
Infraštruktúra utvára mobilitu. Bez podpory adekvátnej siete a väčšej inteligencie pri jej využívaní nebude možné dosiahnuť veľké zmeny v doprave. Celkovo majú investície do dopravnej infraštruktúry pozitívny vplyv na hospodársky rast, vytvárajú blahobyt a pracovné miesta a posilňujú obchod, zemepisnú prístupnosť a mobilitu ľudí. Treba ich plánovať tak, aby sa maximalizoval ich pozitívny vplyv na hospodársky rast a aby sa minimalizoval ich negatívny vplyv na životné prostredie.
Dobudovanie diaľnice D1 Bratislava – Košice – Michalovce – štátna hranica SK/UA nie je len prioritou regionálnou ale skutočne má medzinárodný význam a Slovenská Republika má záväzok nielen voči EU ale hlavne voči svojim občanom .
