V súvislosti s nedostačujúcou dopravnou infraštruktúrou na Zemplíne sme sa doteraz venovali väčšinou socio-ekonomickej oblasti. No v tieni udalostí posledných dní, je nutné poukázať aj na civilno-vojenský rozmer a strategickú dôležitosť vojenskej mobility.
Medzinárodný dopravný koridor Dunaj-Rýn, do ktorého patrí aj úsek diaľnice D1 Bidovce-Štátna hranica SK/UA, má strategický význam pre európsku bezpečnosť. Až 93% vojenskej dopravnej siete sa prekrýva s transeurópskou dopravnou sieťou (TEN-T), teda so strategickými dopravnými koridormi, ktoré sú zvlášť významné pre fungovanie EÚ.
Zmobilizujú sa aj kompetentní? Dokážeme plniť medzinárodné záväzky a vytvoriť aspoň základné podmienky pre obranu svojho obyvateľstva?
Akčný plán NATO a EÚ
Vojenská mobilita je definovaná ako schopnosť ozbrojených síl presúvať sa z miesta na miesto tak, aby mohli plniť základné ciele operácie. Tranzitu by nemali brániť žiadne fyzické, právne alebo administratívne bariéry. Severoatlantická aliancia NATO dlhodobo kritizuje nedostatočné podmienky pre vojenskú mobilitu na európskom kontinente, a preto ešte na jar v roku 2018, sa v spolupráci s Európskou úniou EÚ rozhodli v tejto oblasti úzko spolupracovať a spoločne navrhli opatrenia na zlepšenie vojenskej mobility a vznikol Akčný pláne vojenskej mobility.
A tak sa novým rozmerom politiky Transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) stal pohyb vojenských síl (vojakov, majetku a vybavenia) v rámci EÚ i mimo nej.
Tomuto pohybu v súčasnosti bránia fyzické, právne a regulačné prekážky, ako napr.:
-
Nekompatibilná dopravná infraštruktúra
-
Nutná harmonizácii pravidiel pre prepravu vojenského nebezpečného nákladu, keďže existujúca legislatíva rieši tento typ prepravy len v civilnom sektore.
-
Clá a daň z pridanej hodnoty
-
Ťažkopádne colné postupy schvaľovania cezhraničných presunov.
Slovensko a vojenská mobilita
Slovensko svojím geografickým umiestnením predstavuje dôležitý tranzitný bod pre vojenské presuny a jeho participácia v tejto oblasti sa stáva nevyhnutnou.
Dopravná infraštruktúra na podporu obrany štátu sa v čase vojny a vojnového stavu využíva na zabezpečenie presunov, prepráv, rozvinutie a doplňovanie vojsk, odsun ranených a chorých, prebytočného a poškodeného materiálu, na dosiahnutie priestorov pre operačné nasadenie ozbrojených síl a na podporu zásobovania, vrátane dopravných a prepravných služieb a činností.
Na podporu ozbrojených síl by mali byť udržiavané určené úseky cestnej a železničných tratí a letiská s príslušnými manipulačnými priestormi. Na zabezpečenie presunov ozbrojených síl a síl spojencov na území štátu v čase vojny alebo vojnového stavu bola časť vybranej cestnej siete označená ako určené automobilové cesty (ďalej len „UAC“), ktorých trasy vedú po diaľniciach, rýchlostných cestách a cestách I. triedy (viď. obrázok)
V súlade s prijatým Akčným plánom vojenskej mobility Európskej komisie prebehla identifikácia požiadaviek členských krajín EÚ na dopravnú infraštruktúru vychádzajúcich z vojenských požiadaviek NATO. Na území SR bolo identifikovaných 25 trás, ktoré by mali slúžiť ako hlavné tranzitné siete pre vojenské presuny. Problémom však je, že podľa záverov Ministerstva obrany SR a Bezpečnostnej rady SR
Súčasná dopravná infraštruktúra SR v dostatočnej miere nevyhovuje identifikovaným vojenským požiadavkám.
Použité zdroje:
1. Opatrenia na implementáciu rozhodnutí o zlepšení vojenskej mobility v Slovenskej republike, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, číslo materiálu: KBR44025/2018, zaevidované: 14.01.2019, rokovanie: 117. zasadnutie Bezpečnostnej rady SR,
2.Rozvojový plán podpory obrany štátu s výhľadom do roku 2024, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Sekcia obrannej politiky, SEOP-55/2015-OdOP, 2015,
3. Vojenský Schengen – Implementácia opatrení na zlepšenie vojenskej mobility, Analytický útvar MOSR,
4. Akčný plán vojenskej mobility